Mother-infant bonding and its associated factors during postpartum period
Lucia Mazúchová, Simona Kelčíková, Erika Maskálová, Nora Malinovská, Marian Grendár
Abstract
SĂşhrn CieÄž: CieÄžom ĹĄtĂşdie bolo zistiĹĽ sĂşvislosti vybranĂ˝ch faktorov (veku, vzdelania, parity, plĂĄnovania dieĹĽaĹĽa, podpory kontaktu koĹža na koĹžu /skin to skin contact; SSC/, dojÄenia, spokojnosti s partnerskou podporou, ochorenia dieĹĽaĹĽa, rizika depresie) s popĂ´rodnou vzĹĽahovou väzbou (mother-infant bonding; MIB) u slovenskĂ˝ch Ĺžien. MetĂłdy: Bol zvolenĂ˝ dizajn prierezovej ĹĄtĂşdie. Na zber relevantnĂ˝ch Ăşdajov sa pouĹžili dotaznĂk popĂ´rodnej vzĹĽahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a ĹĄkĂĄla popĂ´rodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). DotaznĂky boli doplnenĂŠ o vĂ˝skumnĂŠ premennĂŠ nevyhnutnĂŠ na skĂşmanie vzĹĽahov medzi tĂ˝mito poloĹžkami a MIB. VĂ˝skumnĂ˝ sĂşbor tvorilo 204 Ĺžien (priemernĂ˝ vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktorĂŠ boli 6 týŞdĹov po pĂ´rode. Na analĂ˝zu Ăşdajov bola pouĹžitĂĄ deskriptĂvna ĹĄtatistika, Wilcoxon dvojvĂ˝berovĂ˝ test, Kruskal-Wallis test a regresnĂ˝ model. VĂ˝sledky: Menej kvalitnĂĄ väzba medzi matkou a dieĹĽaĹĽom bola preukĂĄzanĂĄ u matiek s vyĹĄĹĄĂm vzdelanĂm, s nepodporenĂ˝m SSC po pĂ´rode, nespokojnĂ˝ch s partnerskou podporou a u matiek s rizikom depresie. PodÄža regresnĂŠho modelu medzi PBQ skĂłre a EPDS skĂłre sa preukĂĄzala ĹĄtatisticky signifikantnĂĄ sĂşvislosĹĽ (p < 0.0001). ZĂĄver: Poznanie a identifikovanie rizikovĂ˝ch faktorov MIB s dĂ´razom na skrĂning psychickĂŠho stavu matiek povaĹžujeme zo strany pĂ´rodnĂ˝ch asistentiek za kĞúÄovĂŠ pri navrhovanĂ vÄasnĂ˝ch intervenciĂ pre zlepĹĄenie kvality tehotenstva, materstva a detstva.